Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2 Prechod na navigáciu vodorovná

Veselí chlapi v Anglicku

 


      V lete 2012 mužská spevácka skupina Veselí chlapi z Veľkých Kozmáloviec absolvovala viacero vystúpení, počas ktorých ako už tradične zabávala ľudí pri rôznych príležitostiach svojím repertoárom tradičných ľudových piesní z nášho regiónu Tekov ako aj z regiónov iných. Či to už bola radosť, ktorá sprevádza naše vystúpenia alebo samotná prezentácia a krása našich slovenských piesní, niečo z týchto našich vystúpení dokázalo zaujať aj jedného z divákov, ktorý samotným slovám veľa nerozumel. Keď nás oslovil s myšlienkou zahrať a zaspievať pre jeho kamarátov v Anglicku, myslím, že to bolo pre nás mnohých veľmi milé prekvapenie. Neostalo iba pri slovách a náš veľký fanúšik Johny naozaj zorganizoval vystúpenie pre našu spevácku skupinu v mestečku Northwich, nachádzajúcom sa asi 50 km od Manchesteru či Liverpoolu. Naša posádka, bohužiaľ ochudobnená o dvoch spevákov z dôvodu finančnej náročnosti celého vystúpenia, sa v dvoch skupinách vydala na cestu do Anglicka. Tá prvá sa vydala na cestu v stredu 6. marca. Po dlhých chvíľach sedenia určíte s radosťou privítali Anglicko a aj jeho typické sychravé počasie. A druhá skupina? Tá absolvovala cestovanie letecky. Ak je pre niekoho lietanie samozrejmosťou asi sa ťažko vžije do situácie chlapov, ktorí za celý svoj život ešte neleteli. Prvotné obavy z letu postupne opadli už po vzlietnutí a po pristátí v Manchesteri mali už všetci o jeden veľký zážitok v živote viac. A ak sme sa lúčili pred odchodom s prvou skupinou netypicky so slovami: „Vidíme sa v Anglicku“, tak sa naozaj stalo a vo štvrtok večer sme sa ubytovali a zvítali.
Keďže naše vystúpenie sa konalo až v piatok večer, piatkové dopoludnie sme využili na krátku prehliadku mesta Liverpool, kde sme si pozreli pobrežie mora a liverpoolske mestské múzeum. Popoludní vrcholili prípravy na vystúpenie, ktoré začalo o 19. h. Hľadiac na hodinky a počet divákov sa nám hlavou preháňali rôzne myšlienky, ale netrvalo dlho a publikum bolo stále väčšie a väčšie. Na stoloch pre nich nechýbala tradičná slovenská domáca pálenka, klobásky či pravý slovensky chlieb, ktorými sa mohli občerstviť. Hoci spočiatku len so záujmom sledovali a počúvali naše piesne, časom nechali svoj konzervativizmus pri stoloch a začali sa zhromažďovať na parkete. Ak sme hrali valčík netancovali valčík, ak sme hrali polku netancovali polku, ale tancovali čo a ako vedeli; priam sa nechali do tancovania strhnúť a zrazu sme mali na parkete možnosť vidieť baviť sa mnoho ľudí, z ktorých našej slovenčine väčšina nerozumela, ale vôbec im to neprekážalo a dokázali sa zabávať na náš Kosmáľovský hájik či iné piesne. Dovolím si tvrdiť, že každý z nás bol v tej chvíli niekde vo svojom vnútri hrdý a šťastný z toho, že sme dokázali rozprúdiť našu dobrú náladu aj medzi zahraničné publikum. Ani my sme nemali chuť na časté „Nebolo by od veci ..."a ľudí sme sa snažili zabávať čo najviac, čo určite väčšina ocenila a počas prestávky pri guláši ma jedna pani s veľkým úsmevom a srdečnosťou pobavila slovami v preklade: „Vy hráte veľmi dlhé a skvelé kolá... The Rolling Stones hrajú 40 minútové, ale vy 45 minútové.“ Energia publika bola naozaj veľmi veľká a neraz sme raz ten, potom onen prišli o svoj klobúk, ktorý nám z hlavy sňali, aby sa s nimi mohli odfotiť; či nám súperili uši s jazykom, keď si chceli domáci vyskúšať hru na ozembuchu a strácali sa v rytme. Práve tá bezprostrednosť, odviazanosť, energia a kontakt s publikom boli pre nás hnacou silou, aby sme vydržali až do polnoci, kedy nás upozornil majiteľ podniku na čas a miestnu legislatívu, ktorá nám po polnoci už neumožňovala pokračovať. Po vystúpení sme zvesili vlajky Slovenskej republiky i Matice slovenskej a spokojní sme sa pobrali na ubytovňu oddýchnuť si. Sobotný večer bol termínom nášho odchodu, a tak sme využili deň na rôzne nákupy či prehliadky v mestách Northwich či Manchester a na rozlúčku s naším fanúšikom a kamarátom Johnym a jeho blízkymi, pre ktorých to bol podľa ich vlastných slov tiež veľký zážitok. Mal by ich opäť priviesť v lete do Veľkých Kozmáloviec, z čoho máme už teraz radosť. Hoci si tento článok Johny v Anglicku asi neprečíta, všetci mu zo srdca ďakujeme za mnoho zážitkov, ktoré nám doprial prežiť a prajeme mu okrem pevného zdravia všetko len to najlepšie. Chceli by sme touto cestou poďakovať aj skupine Johnyho kamarátov z dedín v okolí Tlmáč, ktorí s nami cestovali, za ich starostlivosť o nás, ochotu i úsilie pri príprave skvelého gulášu, nad ktorým strávili veľa času, aby ho mohli neskôr podávať domácemu publiku. Všetci pevne veríme, že sa podobné vystúpenie podarí ešte niekedy v budúcnosti zorganizovať a podarí sa nám zúčastniť sa v plnom počte spevákov a naskytne sa aj možnosť prezentácie tradičného tekovského dievčenského kroja a tanca.

 

Martin Žigmond

 

Publikované v:

Slovenská brána č. 7, 10. apríla 2013

 


 
ÚvodÚvodná stránka