Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2 Prechod na navigáciu vodorovná

Výkon hodný profesionálov

 

Výkon hodný profesionálov

 

          Fašiangové obdobie vrcholí. Popolcová streda na štyridsať dní uzamkne všetky radovánky. Preto je fašiangové obdobie plné radosti a zábavy, aby sme si urobili zásobu na dlhší čas.
      Tento raz sa to naozaj podarilo členom Folklórneho súboru Hrončan z Veľkých Kozmáloviec, s ľudovou hudbou Veselí chlapi. So svojim folklórnym pásmom „Šak to perí, všetko zmerí“ - páračky a svadba - dostali 20. februára v Starom Tekove do varu všetkých návštevníkov. Pred našimi očami sa odohrávali dva malebné obrázky z dedinského života. Všetci účinkujúci podali taký presvedčivý výkon, že sme uverili tomu, že sme sa naozaj ocitli v časoch dávnominulých. Bola to prehliadka krásnych krojov, nádhernej mäkkej slovenčiny so šťavnatým nárečím, ukážka vzájomných vzťahov medzi ľuďmi, kde človek človeku mal vždy veľmi blízko a starosťami i radosťami jednotlivcov žila celá dedina. Moju dušu priam hladkala melodickosť a čistá ľubozvučnosť reči, ale čo mi najviac imponovalo, že konečne to bola kultúra bez vulgarizmov, ktoré sa tak často teraz preferujú v komunikačných prostriedkoch. Každý pohyb, každý prejav, každá pesnička mali svoje miesto. Naozaj výkon hodný profesionálov.
       Bola by som veľmi nespravodlivá, keby som osobitne nevyzdvihla v tomto programe účinkovanie speváckej skupiny mužov Veselí chlapi. Keď sa ozvala harmonika a zazneli ich mužné hlasy, človeku až srdce stislo a slzy sa tisli do očí od dojatia.
        Moja radosť mala ešte jednu dimenziu. Takmer vo všetkých účinkujúcich som videla svojich bývalých žiakov, a tak som si pestovala v sebe aj takú tichú hrdosť. S odchádzajúcimi sa človek lúči s takou obavou, ako ďalej budú napĺňať svoj život. A tak som si pomyslela: vydarili sa.
        Neutíchajúci potlesk ocenil ich výkony, ale napokon sme sa predsa len museli rozísť. My so sviatočnou náladou a doznievajúcim zážitkom, oni určite s dobrým pocitom, že nám darovali to, čo sa nedá kúpiť ani ničím zaplatiť. Pri odchode nás ešte „svadobná mať“ ponúkala výbornými koláčikmi z prúteného košíka, cez ktorý bola prehodená krásna vytkávaná a vyšívaná prikrývka.
      Držím v ruke nenápadný čierno-biely letáčik, z ktorého som sa dozvedela mená účinkujúcich i mená tých, ktorí to všetko pripravili. Svoju pečať celému pásmu vtisli Irena Hancková a Alena Konczová Senešiová za réžiu a scenár, za choreografiu Mgr. Miroslava Grausová. Všetkým vám patrí naozaj srdečná vďaka. Isté nemenované rádio vyzýva každé ráno poslucháčov, aby sa podelili s dobrou správou. Ja som sa rozhodla, že sa s takouto dobrou správou podelím s čitateľmi Slovenskej brány.


Mgr. Božena Hancková

 

Publikované v:

Slovenská brána č. 5, 9. marca 2011


 
ÚvodÚvodná stránka